KAPITOLA 31.
ŤAŽKÉ ROZHODNUTIE
Eragon vošiel do dračej siene, Zafira pristála tesne pred ním. ,,Kde si bol maličký?“ –opýtala sa ho. Tým ukradla Murtagovi otázku, jeho tiež zaujímalo kde Eragon skoro ráno bol. ,,Chcel som ísť po raňajky, ale cestou tam som stretol Solembuma, ten ma zaviedol za Angelou.“ –povedal nahlas, aby ho počuli aj ostatný, nielen Zafira. ,,Kto je ten Solembum a Angela?“ –spýtal sa Murtag, nevedel totiž o čom Eragon hovorí. Eragon mu v stručnosti vysvetlil kto vlastne sú. ,,Čo od teba chcela Angela?“ –znela ďalšia, tentoraz Aryina otázka. ,,To nie ona, ale Solembum.“ –odpovedal Eragon. Potom im povedal že sa s Angelou rozprával o všetkom čo sa udialo, ale stále váhal či jej má povedať aj o striebornom vajci. ,,Solembum sa ma nakoniec opýtal či jej nechcem povedať ešte niečo.“ –hovoril ďalej. ,,Tak som sa rozhodol že jej o tom poviem. Ale stalo sa niečo zvláštne, Angela povedala že to nechce vedieť. Sama nevedela prečo. Ale nechcela aby som jej povedal to čo som sa práve rozhodoval či jej mám povedať.“ –pokračoval v rozprávaní Eragon. ,,Solembum povedal že si predsa len vybral dobre. Vraj si to chcel overiť a Angela prešla skúškou. Viac nepovedal nič, zoskočil zo stola a niekam odkráčal.“ – povedal nakoniec. ,,Zvláštne.“ –ozvala sa Arya. Potom spolu rozoberali o čo asi mačkolakovi išlo, ale na nič neprišli. ,,Bol tu pred chvíľou posol od Nasuady. Očakáva nás.“ –povedala Arya. ,,Musíme ísť za ňou. Poďte, ale najprv sa pobaľte! Vraciame sa do Ellesméry.“ –vyzval ich Eragon. ,,Tak skoro?“ –opýtal sa Murtag. ,,Dozvieš sa prečo, ale neskôr Teraz sa pobaľ.“ –povedal a všetci sa rozišli aby si pobalili veci. Cestou im vysvetlil čo môžu a čo nesmú spomenúť. Hlavne Murtagovi, Arya už bola zasvätená do politiky Vardenov, vedela čo si môže dovoliť povedať a čo nie. ,,Žiadam vás aby ste pred Nasuadou nehovorili o Vanirovi a Arget. Ešte neprišiel vhodný čas aby sa o ich existencii dozvedeli.“ –povedal Eragon nakoniec, ale to už sedeli na drakoch. Ktoré sa práve odrazili od zeme. Za pár minút pristávali pred palácom kráľa Orina. Zafira, Šruikan a Tŕň museli ostať vonku. Pre nich tam bolo príliš málo miesta, iba by všetko poničili keby chceli ísť dnu a preto ostali. Eragon s Murtagom a Aryou po boku vstúpili dnu. Kráčali nekonečnými chodbami až do kráľovskej siene. Tam našli Nasuadu, akurát sa rozprávala s poslíčkom, ktorého po nich poslala. Ako náhle ich zbadala, privítala ich a usadila za veľký oválny stôl. Nasuada chcela vedieť o všetkom čo sa za posledné mesiace udialo. Eragon jej povedal to najdôležitejšie čo by mala vedieť. Hovoril o kráľovom neúspešnom útoku na lesy Du Wendelvarden, to ju zaskočilo, pretože o tom nemala zatiaľ žiadne správy. Reč prišla aj na Murtaga, Nasuada ho osobne privítala medzi Vardenmi. Arya povedala že jej matka sa chystá zaútočiť na kráľovstvo zo severu. O pár týždňov elfovia zaútočia na Giľead. ,,Takže ďalšia bitka bude o Giľead.“ –povedala Nasuada. ,,Arya, elfovia môžu rátať s mojou pomocou, aj keď máme už len malé množstvo vojakov, dve vojny si vyžiadali svoje následky. Okamžite dám zhromaždiť vojsko, za pár dní sa vydáme na pochod.“ –hovorila ďalej Nasuada. ,,V tejto bitke sa rozhodne o osude Alagaesie.“ –povedal Eragon. Ich rozhovor práve prerušil posol, ktorý bez ohlásenia vtrhol dnu. ,,Čo sa deje že si nás takto prerušil?“ –spýtala sa Nasuada. ,,Kráľovná, Galbatorixovo vojsko je pred našimi bránami!“ –povedal narýchlo posol, pretože celú cestu bežal a už nestačil s dychom. ,,Čože?“ –spýtala sa neveriaco Nasuada a vstala od stola. ,,Ako je to možné?“ –hovorila ale to už všetci bežali von. Pred palácom bol už aj kráľ Orin s Jormundurom. ,,Čo sa deje?“ –spýtal sa Orin. Z Nasuadou si vymenili pár slov a okamžite sa hnali k bráne. Murtag s Aryou chceli ísť tiež ale Eragon ich zadržal: ,,Počkajte!“ ,,Eragon veď im predsa musíme pomôcť!“ –rozčuľovala sa Arya. ,,Teraz pomoc nepotrebujú.“ -povedal a vysadol na Zafiru. ,,Ako to myslíš?“ –opýtal sa Murtag. ,,Uvidíš!“ –znela Eragonova odpoveď. Viac nič nepovedal, počkal kým Arya s Murtagom vysadli na svojich drakov a všetci vzlietli. ,,Čo sa deje maličký? Prečo si chcel aby sme chvíľu počkali?“ –spýtala sa Zafira. ,,Pretože sú to vojaci ktorých som sem sám poslal.“ –odpovedal dračici. Ale to už pristávali pred bránou vedľa zmetenej Nasuady, ktorá tam už bola. Pred ňou stál vojak a niečo jej podával. Podal jej malý prsteň s červeným krištáľom. ,,Eragon?“ –otočila sa na neho z nemým úžasom. Eragon k nej pristúpil a vzal si od nej prsteň a nastokol si ho na ľavú ruku. ,,Prišli sme ako si nám prikázal.“ –povedal vojak a uklonil sa mu. Bol to ten istý vojak, ktorý sa ako prvý ozval keď sa Eragon zjavil na okraji lesu. ,,Čo sa to tu deje?“ –spýtal sa tento krát Orin. Eragon sa otočil k nemu a povedal: ,,Títo vojaci sú odteraz v službách Nasuady!“ ,,Samozrejme ak nieje proti.“ –povedal a otočil sa k Nasuade. ,,Keď je tak, vítam vás medzi Vardenmi!“ –povedala ešte trochu zmetená Nasuada. Vojaci zajasali a začali sa pomaly hrnúť do mesta. Orin a Jormundur boli stále ešte prekvapený tím čo sa práve stalo. Státisícové vojsko sa hrnulo do mesta. Aj samotná Nasuada bola zmetená. Iba Eragon vedel presne čo sa deje. Arya s Murtagom si až teraz spomenuli na Eragonovu zhovievavosť, keď vojakov kráľovstva nezabil po tom čo ublížili jeho dračici ale dal im na výber. Buď sa vydajú do Aberonu a pridajú sa k Vardenom, alebo ihneď umrú. ,,Eragon toto mi musíš vysvetliť! Ako si ich dokázal presvedčiť?“ –ozvala sa Nasuada stojaca vedľa neho. ,,Ja som ich nepresviedčal, len som im dal na výber. Ako vidíš, zvolili si teba a Vardenov.“ –povedal vážne Eragon. ,,Ale čo bola druhá možnosť?“ –spýtala sa ho. ,,Smrť!“ –povedal smutne. Práve tam prišiel Roran s Katrinou, ktorí ich hľadali. Takisto nevedeli čo sa deje. ,,Čo sa to deje?“ –spýtal sa bratranca. Nasuada mu povedala o čo ide, aj keď ani ona to presne nechápala. ,,Musíme sa s vami rozlúčiť, vraciame sa do Ellesméry.“ –začal Eragon. ,,Tak skoro?“ –spýtal sa Roran. ,,Áno Roran. Odchádzame, ale čoskoro sa znovu stretneme.“ –povedal a objal ho. Potom sa otočil naspäť k Nasuade a povedal: ,,Stretneme sa pri poslednej vojne proti Galbatorixovi za pár týždňov. Už máš dostatok vojakov, elfovia potrebujú pomoc Vardenov, ale aj Trpaslíko. Požiadaj v mojom mene o pomoc kráľa Orika. V tejto vojne sa rozhodne o osude Alagaesie. Dovidenia moja pani!“ –povedal a vysadol na svoju dračicu. Nasuada stála neschopná slova a pozerala ako sa traja draci odrazili od zeme a zmizli v oblakoch. ,,Kam ideme?“ –spýtala sa Zafira, keď pod sebou nebolo vidno Aberon. ,,Teraz nie Zafira, zajtra ti poviem viac. Ešte som sa nerozhodol.“ –povedal jej. Viac sa nepýtala, večer pristali presne tam kde minule. Utáborili sa pri jazere Tudosten. Murtag rozložil oheň, Arya prichystala nejaké jedlo. ,,Vraciame sa naspäť do Ellesméry?“ –spýtal sa Murtag a pozrel na Eragona. ,,Ešte som sa nerozhodol, ráno vám dám odpoveď. Musím si mnohé veci premyslieť.“ –povedal a sadol si k ohňu. Draky odleteli na lov, vrátili sa až keď už všetci spali. Eragon spal nepokojným spánkom, znova videl smrť jeho Zafiry. Zrazu sa tieto pochmúrne sny vytratili. Vystriedal ich iný sen. Ak to však bol sen. Eragon v ňom videl muža, elfa so striebornými vlasmi, stál na okraji skaly a pozeral sa priamo na neho. Bol to prvý Eragon. ,,Prišiel čas Eragon. Príď za mnou!“ –povedal a sen zmizol. Eragon sa zobudil, ako náhle sa sen rozplynul. Všetci spali, jediný Šruikan nie. ,,Čo sa stalo, že si sa tak náhle zobudil?“ –spýtal sa ho hromovým hlasom. Eragon sa opatrne postavil od spiacej elfky a podišiel k čiernemu drakovi. ,,Mám k tebe prosbu.“ –povedal Eragon. ,,Čo odo mňa žiadaš?“ –spýtal sa ho. ,,Musím odísť, ale nejdem do Ellesméry. Volá ma osud, ktorý musím počúvnuť.“ –znela jeho odpoveď. ,,Aj keď mi to trhá srdce, Zafira so mnou ísť nemôže. Stálo by ju to život.“ –hovoril ďalej Eragon. Čierny drak ho počúval, keď to povedal, Šruikan sa mykol. ,,Vezmem ťa kam len chceš, ani ja nechcem aby sa Zafire niečo stalo. Kam to pôjdeme?“ –opýtal sa ho drak. ,,No vrch Utgard. Ostatné ti poviem cestou.“ –odpovedal. Šruikan sa postavil, najtichšie ako len dokázal. Eragon ho osedlal a zbalil zopár vecí. K sedlu priviazal luk čo dostal od Islanzádí, spolu s jeho mečom. Chystal sa na neho vysadnúť, lenže to zobudilo Murtaga. ,,Kam to ideš?“ –spýtal sa a postavil sa. Eragon sa k nemu otočil a povedal mu aby hovoril tichšie. Potom ho zavolal k sebe, musel mu to vysvetliť. ,,Odchádzam pretože musím. Leťte s Aryou do Ellesméry, ak všetko dobre pôjde stretneme sa tam, ak nie tak prídem až v čase poslednej vojny. Žiadam od teba sľub Murtag.“ –hovoril Eragon potichu aby nezobudil ostatných. ,,Ale..“ –začal protestovať Murtag. Ale Eragon ho prerušil: ,,Teraz nie. Keď dorazíte do Ellesméry, musíš mi sľúbiť že zabrániš Zafire s Aryou aby išli do boja, ak tam ja nebudem.“ –pokračoval. ,,Musia ostať v Ellesmére, len tam sú v bezpečí. Prisahaj mi!“ –vyzval ho. ,,Prečo to odo mňa žiadaš?“ –opýtal sa ho Murtag. ,,Len mi prisahaj, závisí od toho ich život.“ –zopakoval Eragon. ,,Tak dobre. Prisahám.“ –povedal Murtag v starovekom jazyku. ,,Doveď ich bezpečne do Ellesméry braček. Zbohom!“ –povedal a vysadol na čierneho draka. Venoval posledný pohľad spiacej Zafire a Aryi a vzlietol, ale ešte pred tým Murtaga kúzlom uspal. ,,Prepáč, ale je to nutné.“ –povedal smutne a Šruikan sa odrazil od zeme. Murtag sa zviezol k zemi a zaspal.