KAPITOLA 10.
BÚRKA PREPUKÁ
Keď dorazili za Nasuadou, ešte ani ona nemala na sebe brnenie. Privítala ich a povedali si posledné pokyny. Odtiaľ išiel každý do svojho stanu po svoje brnenie. Keď si Eragon pozakladal všetky časti jeho brnenia a pripásal si opasok so svojím mečom a na chrbát si koženým remienkom pripol tulec so šípmi , do ktorého sa dal strčiť aj luk z Tisového dreva od Islanzadí, potom začal nosiť k Zafire jej brnenie. Pomáhal mu s tým Vanir, keď bol aj on hotový s tým svojím. Spolu pozakladali Zafire veľké, ale aj menšie železné časti. Trvalo im to dosť dlho , dokým jej pripevnili všetky časti. Prišla im s tým pomôcť aj Arya. Ako poslednú Eragon založil Zafire časť, ktorá patrila na hlavu.Všetci sa pri tom dobre bavili, lebo Zafire sa to nepáčilo a stále sa kyslo tvárila, teda tak kyslo ako to len drak dokáže. Potom si ešte uložil energiu do modrého diamantu na rukoveti svojho nového meča a potom vytvoril kúzelné obrany okolo seba a Zafiry, ale aj Arye, Vanira, Nasuady a Orika. Nechcel aby sa im počas bitky niečo stalo. Keď skončil, všetci sa spolu vybrali na koniec tábora, kde už boli nastúpené šíky vojakov ľudí, trpaslíkov, ale aj kulov na čele s Nar Garzvogom. Prešli okolo všetkých, až kým nedošli na čelo vojska, kde už stála Nasuada so svojím koňom. Aj ona mala na sebe brnenie ako Arya. Eragon vysadol na Zafiru a spolu vyletel vysoko nad Vardenov, aby mali dobrý výhľad na Galbatorixovo vojsko, ktoré sa už približovalo, ale zbadal aj niečo iné, vďaka svojmu elfskému zraku. Zbadal aj elfských zaklínačov, ktorý sa rýchlo približovali z opačnej strany. Všetci mali ušľachtilé biele kone, preto boli taký viditeľný. Keď pristáli, Eragon oznámil Nasuade že vojsko je už sú blízko a tiež že elfovia sú už tu. Keď to povedal, všetci si vydýchli, lebo s nimi mali väčšiu šancu na úspech. Za pol hodinu k nim už dorazili elfovia, ale blížilo sa aj Galbatorixovo vojsko. Keď odiel elfov prechádzal okolo vojakov, všetci vojaci sa na nich udivene pozerali. Neverili a tiež ani netušili, že ich žije ešte toľko. Elfovia mali dlhé strieborné vlasy, ich tváre boli prekrásne, pre vojakov to bol nevídaný úkaz. Eragon, Arya a Vanir sa ako prvý zvítali s elfom, ktorý bol na čele odielu, poznali ho, bol to totiž Vanirov stríko Valandil. Eragon sa s nimi stretol v Ellesmére. Potom ich privítala Nasuada. Valandil jej odovzdal odkaz od Islanzadí. Bol o tom že elfovia vstúpili do vojny proti Galbatorixovi . a o tom že sa chystajú útok na Galbatorixove pevnosti blízko lesov Du Weldenvarden. Elfovia sa zoradili, dostali posledné pokyny a čakali, kedy pricvála posol od nepriateľského vojska s nezmyselnými požiadavkami, ktoré aj tak odmietnu. Posol pricválal na tmavo hnedom koni, bol to vojak oblečení v čiernom brnení s obrazom červeného draka. ,,Kráľ Galbatorix vám dáva možnosť vzdať sa, proti jeho vojsku nemáte šancu, ak to odmietnete, všetci do jedného zomriete! Je tu ešte jedna možnosť, ak mu vydáte Eragona, jeho vojsko odtiahne.“ –povedal vojak a čakal na odpoveď. Ktorá prišla okamžite. ,,Odkáž kráľovi vojak, že túto vojnu nevyhrá a Eragona mu nevydám.“ –povedala Nasuada. Vojak sa otočil na odchod a cválal preč. Zafira vystúpila z radu a povedala Eragonovi: ,,Pozeraj!“ Zarevala ako najväčšmi mohla a kôň na ktorom sedel posol sa postavil na zadné a zhodil ho. Vojak sa čo najrýchlejšie postavil zo zeme a s krikom utekal ku svojmu vojsku. Eragona aj ostatných to tak pobavilo, že sa až rozosmiali. ,,To sa ti podarilo Zafira.“ –povedal jej na to Eragon. Nasuada zavelila: ,,Lučistníci pripravte sa !“ eragon si vytiahol svoj nový luk a čakal na Nasuadin povel. Nepriateľská armáda sa na nich už rútila. ,, Páľ!“ – zavelila a strelci vypustili svoje šípy. Eragonov šíp spolu s elfskými šípmi leteli najďalej a boli aj najpresnejšie. Keď bolo vojsko už veľmi blízko, Nasuada zavelila aby si prichystali meče a vyrazili do zúrivého útoku. Keď sa armády zrazili, nastal ten pravý zmätok. Eragon vyskočil na Zafiru a už aj išli spôsobiť čo najväčšie škody nepriateľom. Eragon bol spojený s Vanirom, ktorý mu mal oznámiť keď nájdu protivníkovho kúzelníka, aby im ho pomohol zničiť. Medzi tým však spolu so Zafirou páchal škody na katapultoch, ktoré Zafira ničila svojimi nohami tak, že ich chytila a zodvihla a potom pustila na nepriateľských vojakov kráľovstva. Keď takto zničili väčšinu nestrážených katapultov, vrátili sa naspäť k Vardenskému vojsku, kde Zafira pristála na voľnom mieste, ktoré jej urobili vojaci. Ale to už Eragon zničil tri odieli vojakov, ktoré mu Vanir označil, keď s elfmi zneškodnili ich kúzelníkov. Eragon občasne kontroloval Aryu, či je v poriadku, bál sa totiž o ňu. Ale našťastie bola stále v blízkosti Vanira, ktorý na ňu dával pozor. Občas si Eragon musel dopĺňať energiu, uloženú vo farebných diamantoch na opasku. Bol síce oveľa silnejší, ale používanie kúziel ho predsa len trochu vyčerpalo. Takto to pokračovalo až do večera, kedy sa obidve armády stiahli do svojich táborov. Všetci vojaci potreboval oddych. Eragon pomáhal liečiť ranených vojakov. Aj Zafire musel vyliečiť trhliny od šípov, ktoré mala na blanatých krídlach . Keď vyliečil aj Zafiru, oprel sa o ňu, vedľa neho si prisadla aj Arya. Eragon bol rád keď si k nemu prisadla a položila mu hlavu na plece, on ju chytil okolo pása, dal jej bozk na čelo a pošepkal jej: ,,Milujem ťa!“ A takto sedeli a zhovárali sa spolu so Zafirou, až kým ich nepremohol spánok. Eragon spal nepokojne, ešte predtým ako zaspal, rozmýšľal, prečo sa Murtag zatiaľ neobiavil. Keď spal, prisnil sa mu zvláštny sen, nebol to len sen, bolo to niečo ako vidina. Videl Zafiru, ale nemohla sa hýbať a počul v hlave jej hlas: ,,Nerob to! Nerob to Eragon.!“ ,,Ale ja musím Zafira, ty vieš že ak to neurobím, zabijú všetkých. A to ja nemôžem pripustiť. Zbohom moja milovaná a pamätaj na sľub Zafira! Pamätaj na.... Obraz sa začal strácať a Eragona prebudil hlas trúbi, ktorá oznamovala pokračovanie boja. Vstal spolu s Aryou a obaja sa išli ku Nasuade, ktorá ich už čakala na čele vojska. ,, Momentálne sme v prevahe, ale to nemusí byť na dlho, ak by má Galbatorix ďalšie vojsko, o ktorom nevieme, vtom prípade nemáme žiadnu šancu na úspech, prehráme. Nemáme už žiadnu inú armádu v zálohe, ako môže mať Galbatorix. Nemáme už viac vojakov, ak prídu Galbatorixovej armáde posily, prehráme.“ –povedala Nasuada. Eragon to čakal, ale dúfal, že to Nasuada nepovie. ,,Takže nám zostáva dúfať, že nemajú nič v zálohe.“ –dopovedal za ňu Eragon. ,,Bohužial je to tak.“ –povedala ešte Nasuada. Potom sa všetci ktorý prežili včerajší deň zoradili a čakali čo sa bude diať. Vojsko kráľovstva na nich ešte nezaútočilo, čo bolo dosť zvláštne. Preto Nasuada zavelila k útoku. A celé vojsko Vardenov, trpaslíkov a elfov sa rozbehlo proti nepriateľom. Eragon so Zafirou vzlietol a sledoval z výšky ako sa obidve armády zrazili. Až kým nezbadal ako sa k ním približuje červený drak so svojím jazdcom. Bol to jeho nevlastný brat Murtag. Eragon tajne dúfal že sa tu neobjaví, nechcel mu ublížiť, predsa len ho mal rád, lenže teraz nemal iného východiska, musel s ním bojovať. ,,Zafira, leť na tú skalu, kde som s ním bojoval minule.“ –povedal jej. Zafira ho poslúchla a letela kam ju požiadal, nasledovaná Tŕňom. Eragon ešte stihol zachitit Aryiin pohľad, bol v ňom strach, strach o neho. Ale to ho už Zafira niesla na plošinu, kde pristála. Eragon s nej zoskočil a čakal kým pristane aj Murtag s Tŕňom. Eragon vytasil svoj modrí meč a čakal dokým Murtag zaútočí. Murtag zoskočil so svojho draka a povedal : ,,No čo, si pripravený braček?“ ,,Som, ale ty nie si môj brat!“ –povedal a ukázal na neho. Zafira zlostne zavrčala, keď sa pozrela na Tŕňa. ,,Ale som a ty to už nemôžeš zmeniť! Aj tvojím otcom bol Morzan.“ –odpovedal mu Murtag a vrhol sa na neho. ,,Nie Murtag, mýliš sa, môj otec bol Brom. máme spoločnú len matku. Si síce môj brat, ale nevlastný.“ –povedal mu starovekým jazykom a s ľahkosťou jeho útok odrazil. Murtag sa zarazil a povedal: ,,To nie je pravda! Klameš!“ Eragon mu to zopakoval ešte raz, až kým ho Murtag znovu nenapadol a ďalej pokračovali v boji. Murtag si myslel že je od Eragona silnejší, keď ho minule porazil, ale mýlil sa. Eragon sa zo začiatku len bránil, ale teraz už toho mal naozaj dosť. Začal ho zasypávať zložitými údermi a Murtag pred ním začal ustupovať. Eragon pokračoval až kým Murtagov meč nepadol na zem, po tom čo mu ho záverečným úderom nevyrazil z ruky. Lenčo Murtag dopadol na zem, Tŕň sa pokúsil na Eragona zaútočiť, ale Eragon to čakal a keď sa Tŕň na neho chystal vychŕliť oheň, kúzlom ho zastavil vo vzduchu, podobne ako vtedy Murtag Zafiru. Murtag sa rýchlo spamätal a chcel spraviť vzduchovú guľu, lenže Eragon ho stihol spútať skôr ako to stihol vysloviť. ,,No kto je silnejší teraz? Ha? Kto sa ti nemôže rovnať.“ – spýtal sa ho posmešne Eragon. ,, Eragon, túto bitku aj tak nevyhráš, za chvíľu sem dorazí ďalšia Galbatorixova armáda. Pozri sa tam “ –povedal mu udivený Murtag a naznačil mu očami smer. Eragon sa tam pozrel a to čo uvidel nečakal, blížila sa raz taká veľká armáda. V tej chvíli pochopil tú vidinu, ktorú mal v noci, už chápal prečo bola Zafira spútaná, to on ju spútal. ,,Mám pre teba návrh Murtag.“ –povedal mu a zachmúril sa. Zafira sa len znepokojene prizerala, nevedela totiž, čo Eragon zamýšľa urobiť. Eragon povedal: ,, Vymením seba za životy Vardenov, pokiaľ mi odprisaháš, že obidve časti vojska sa stiahnu.“ ,,Eragon, hovoríš vážne?“ –opýtal sa ho prekvapene zviazaný Murtag. ,,Naprosto!“ –odpovedal mu Eragon starovekým jazykom. ,,Súhlasím!“ –odpovedal mu. Hneď ako to urobil, Eragon zrušil kúzlo ktoré jeho a tiež Tŕňa spútalo. Hneď ako to urobil, vyslal posledné znehybňujúce kúzlo. Keď to robil veľmi ho bolelo srdce, ale musel Zafiru znehybniť, vedel že by sa ho pokúšala zastaviť. ,,Nerob to! Nerob to Eragon!“ –ozvala sa v jeho mysli Zafira. ,,Ale ja musím Zafira, ty vieš, že ak to neurobím, zabijú všetkých. A to ja nemôžem pripustiť.“ –odpovedal jej a pristúpil k nej aby ju posledný krát objal okolo krku a rozlúčil sa s ňou. Murtag to sledoval a bolo mu Eragona naozaj ľúto, ale ani on nemal na výber, tento krát by mu zlyhanie Galbatorix neprepáčil. Eragon si potom odopol svoj meč, aj s opaskom a položil ho spolu s lukom od Islanzadí pred Zafiru, nechcel totiž aby mu ho zobral Galbatorix. Hneď ako to urobil kráčal so vztýčenou hlavou smerom k Murtagovi a Tŕňovi, na ktorom už sedel Murtag a čakal ho. Na Zafiru sa už viac nepozrel, ten pohľad mu totiž trhal srdce, ale vedel že to musí urobiť, už len kvôli Aryi. Neprežil by keby zomrela čo by sa určite stalo. ,,Zbohom moja milovaná a pamätaj na sľub Zafira! Pamätaj na sľub, ktorý si mi dala. Postaraj sa o Aryu. Ja sa za vami vrátim. Raz určite.“ –povedal a vyskočil na Tŕňa za Murtaga. Tŕň hneď vzlietol a Eragon počul posledný zúfalí výkrik Zafiry, kým si pred svojou milovanou dračicou uzavrel myseľ. Zafirine putá povolili až keď bol Eragon nenávratne preč. Zafira ešte ostala na plošine smútiť za Eragonom, tušila totiž že ak by sa niečo také stalo, že sa obetuje. Z okraja útesu videla nepriateľskú armádu, ktorá sa dala na ústup. Murtag dodržal svoje slovo. Potom do papule vzala Eragonove veci a plná žiaľu sa vracala do tábora.